Kapitola 1 – Posledná kríza

[Prevzatý text z knihy: Ellen Whiteová, „Poslední krize“ Svědectví pro církev 9. sv., orig. str. 11-18]

Žijeme v dobe konca. Rýchlo sa naplňujúce znamenia časov zvestujú, že druhý Kristov príchod je blízko. Žijeme v slávnostných a významných dňoch. Pomaly, ale isto je Duch Boží odnímaný z tejto zeme. Rany a súdy už prichádzajú na tých, ktorí pohrdli milosťou Božou. Nešťastie na zemi i na mori, neistý stav ľudskej spoločnosti, rovnako aj zvesti o vojne oznamujúce skazu. Sú to predzvesti blížiacich sa udalostí najväčšieho významu.

Nástroje zla spájajú svoje sily a snažia sa ich upevniť. Posilňujú sa pre poslednú veľkú krízu. Čoskoro nastanú na svete veľké zmeny a spád posledných udalostí bude rýchly.

Okolnosti na tomto svete prezrádzajú, že doba súženia je tesne pred nami. Noviny ustavične poukazujú na strašný boj v najbližšej budúcnosti. Odvážne lúpeže sú častým zjavom. Stávky sú na dennom poriadku. Všade sa páchajú krádeže a vraždy. Ľudia posadnutí zlými duchmi berú životy mužom, ženám i malým deťom. Mnohých omámila neresť a zlo sa prejavuje najrozličnejším spôsobom.

Nepriateľovi sa podarilo prevrátiť právo a ľudské srdce naplnila túžba po sebeckom zisku. „Takže súd musel ustúpiť späť a spravodlivosť stojí zďaleka, lebo pravda klesla na ulici a statočná priamosť nemôže vojsť.“ Iz 59, 14. Vo veľkomestách žijú celé zástupy v chudobe a biede, takmer bez pokrmu, prístrešia a odevu, zatiaľ čo vedľa nich v týchto mestách sú iní, ktorí majú viac, než si srdce môže priať. Žijúc v hojnosti a vynakladajúc svoje peniaze na nádherné domy, na ozdoby, alebo, čo je ešte horšie, na ukájanie zmyselných túžob, predovšetkým na liehové nápoje, tabak a iné veci, ktoré ničia silu rozumu, vyvádzajú myseľ z rovnováhy a znehodnocujú charakter. Zatiaľ čo k Bohu vystupuje volanie hladujúceho ľudstva, niektorí všelijakým utlačovaním a vydieraním hromadia ohromné bohatstvo.

Keď som raz bola v New Yorku, bola som v noci vyzvaná, aby som hľadela ako sa budovy týčia smerom k nebu. Tieto budovy mali byť ohňovzdorné a boli postavené, aby preslávili svojich vlastníkov a staviteľov. Tieto stavby siahali stále vyššie a vyššie. K ich stavbe bolo použité najcennejšie stavivo. Vlastníci týchto budov sa nepýtali: „Ako by sme najlepšie oslávili Boha?“ Na Pána nemysleli.

Pomyslela som si: „Kiež by títo ľudia, ktorí takto ukladajú svoje peniaze, mohli uvidieť svoje počínanie, tak ako ho vidí Boh! Síce stavajú nádherné stavby; ale ako pochabé sú ich názory a vynálezy v očiach Vládcu celého sveta. Oni sa nesnažia všetkými silami svojho srdca a svojej mysle, aby zistili ako môžu vyvýšiť Boha. Zo zreteľa stratili prvoradú povinnosť človeka.

Počas stavania týchto budov, ich vlastníci sa pyšne radovali, že majú dostatok peňazí na uspokojenie vlastných prianí a podnietili závisť svojich blížnych. Veľké množstvo z takto investovaných peňazí bolo získaných utlačovaním a vydieraním chudobných. Zabudli, že v nebi je zaznamenaná správa o každom obchodnom podnikaní a že je tam zapísaný každý nespravodlivý čin a každý podvodný skutok. Prichádza doba, kedy ľudia vo svojom podvode a vo svojej domýšľavosti dospejú k vrcholu, ktorý podľa vôle Božej nesmú prekročiť a potom budú musieť zakúsiť, že Hospodinova trpezlivosť má svoje medze.

Ďalší obraz, ktorý som  videla, bol požiarny poplach. Ľudia stáli pred týmito veľkými a zdanlivo ohňovzdornými budovami, pozerali sa na ne a vraveli: „Tie sú úplne bezpečné.“ Ale tieto stavby boli strávené, ako keby boli zo smoly. Hasičské autá nemohli zabrániť tejto skaze. Hasiči nemohli použiť hadice.

Bolo mi ukázané, že až príde deň Pánov, že pokiaľ v srdciach pyšných a ctižiadostivých ľudí nenastane žiadne zmena, potom spoznajú, že ruka, ktorá bola mocná k zachovaniu, je tiež mocná k zničeniu. Žiadna pozemská moc nemôže zadržať ruku Božiu. Až nastane doba, ktorú Boh predurčil, aby ľudom odplatil za ich nedbalosť k Jeho zákonu, za ich sebecké túžby a pýchu, potom žiadna hmota, ktorá sa teraz používa pre výstavbu budov, ich nebude môcť zachrániť pred zničením.

Nie je mnoho tých, ani medzi pedagógmi či štátnikmi, ktorí by pochopili príčiny prítomného stavu spoločnosti. Vládcovia nie sú schopní vyriešiť problém mravnej skazy, chudoby, zbedačenia a pribúdajúcej zločinnosti. Darmo sa snažia založiť svoje podnikanie na pevnejšom základe. Keby ľudia viacej dbali na poučenie Slovom Božím, našli by riešenie všetkých otázok, ktoré spôsobujú zmätok v ich hlavách.

Písmo sväté vykresľuje stav sveta krátko pred druhým príchodom Krista. O ľuďoch, ktorí lúpením a vydieraním hromadia veľký majetok, hovorí: „V posledných dňoch ste si nahromadili bohatstvo. Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí, a krik žencov došiel k ušiam Pána zástupov. Na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia ako v deň zabíjačky. Odsúdili ste a zabili ste spravodlivého — neodporuje vám!“ Jak 5, 3-6

Ale kto číta varovania dané rýchlo sa naplňujúcimi znameniami času? Akým dojmom to pôsobí na neveriacich? Alebo akú zmenu možno pozorovať v ich správaní? O nič väčšiu než bola v správaní obyvateľov v časoch Noeho. Pohrúžení do svetského podnikania a zábav; predpotopní ľudia „nič nebadali, až prišla potopa a zmietla všetkých“ Mat 24,39.  Z neba im boli poslané výstrahy, ale oni ich neprijali. Teraz sa svet rúti do večnej záhuby a ani v najmenšom nedbá na výstražný Boží hlas.

Svet je rozrušený vojnovým duchom. Proroctvo v jedenástej kapitole proroka Daniela došlo takmer k svojmu naplneniu. Čoskoro nastanú dni súženia, o ktorých je reč v proroctvách.

„Hľa, Hospodin robí zem pustou a prázdnou, rozvracia jej tvárnosť a rozptyľuje jej obyvateľov… Zem poškvrnili jej obyvatelia, tí, čo prestupovali zákony, prekračovali ustanovenia, porušovali večnú zmluvu. Preto kliatba zožiera zem, pykajú tí, čo na nej bývajú… Utíchla veselosť bubnov, prestal jasot plesajúcich, utíchla veselosť citary.“  Iz 24, 1-8

„Ach, ten deň! Blízko je deň Hospodina! Príde ako skaza od Všemohúceho. Či nie je nám priamo pred očami odňatý pokrm, radosť a jasot z domu nášho Boha? Semeno sa scvrklo pod hrudami, stodoly spustli, sýpky sa zbúrali, lebo obilie uschlo. Ach, ako bučí dobytok, trápia sa stáda rožného statku, lebo nemajú pašu; aj stáda oviec hynú… Vinič vyschol, figovník zvädol, granátovník, palma, jabloň a všetky stromy na poli povysychali. Veď povysychalo to, z čoho ľudia mávali radosť.“ Joel 1, 15-18.12

 „Vnútro moje, vnútro moje, hyniem! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri, nebudem mlčať, veď duša mi začula hlas trúby, lomoz vojnový. Skaza za skazou praská, veď hynie celá krajina, v okamihu hynú moje stany, podchvíľou moje šiatre.“ Jer 4,19-20

 „Videl som zem: hľa, pustá je a prázdna; a nebesá: ich svetla nebolo. Videl som vrchy: hľa, triasli sa a všetky pahorky sa knísali. Videl som, hľa, nebolo človeka a všetky vtáčky nebies uleteli. Videl som, hľa, sad je púšťou a všetky jeho mestá sa zrútili pred Pánom, pred žiarom jeho hnevu.“ Verše 23-26

„Ach, veľký je to deň, podobného mu niet, je to čas úzkosti pre Jakuba, ale vyslobodí sa z toho.“ Jer 30,7

 Nie všetci na tomto svete sa postavili na stranu nepriateľa a proti Bohu. Nie všetci sa stali nevernými. Zostalo zopár verných Bohu, lebo Ján píše: „V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša.“ Zj 14,12. Čoskoro sa rozpúta ostrý boj medzi tými, ktorí Bohu slúžia, a tými, ktorí Mu neslúžia. Čoskoro sa pohne všetkým, čím sa pohnúť dá, aby zostalo to, čím sa pohnúť nedá.

Satan je usilovný študent Biblie. Vie, že má krátky čas a v každom ohľade hľadá spôsob ako brániť Božiemu dielu na tejto zemi. Je nemožné si predstaviť skúsenosť Božieho ľudu, ktorý bude žiť na tejto zemi, keď sa nebeská sláva stretne s opakujúcim sa prenasledovaním minulosti. Budú chodiť vo svetle, ktoré bude vychádzať z Božieho trónu. Skrze anjelov bude zabezpečená neustála komunikácia medzi nebom a zemou. A Satan, obklopený zlými anjelmi, tvrdiac, že je Boh, bude konať rôzne zázraky, aby zviedol, ak bude možné, aj vyvolených. Boží ľud nenájde svoju záštitu vo vykonaných zázrakoch, pretože Satan bude napodobovať všelijaké znamenia. Božie skúšané a pokúšané deti nájdu silu v znamení, o ktorom sa hovorí v 2.Moj 31,12-18. Jediné, o čo sa budú môcť oprieť, je živé Slovo: „Je napísané!“. Toto je jediný základ, na ktorom môžu pevne stáť. Všetci tí, ktorí zrušili svoju zmluvu s Bohom, budú v onen deň bez Boha a bez nádeje.

Boží ctitelia sa budú líšiť hlavne svojou úctou k štvrtému prikázaniu, ktoré je znamením Božej stvoriteľskej moci a svedectvom Jeho práva na preukazovanie ľudskej posvätnej úcty voči Nemu. Na rozdiel od nich, bezbožníci sa budú líšiť svojim úsilím zničiť pamiatku Stvoriteľa a vyvýšiť ustanovenie Ríma. V tomto konflikte bude celé kresťanstvo rozdelené na dve skupiny, na tých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša, a tých, ktorí uctievajú šelmu a jej obraz, a prijmú jej znamenie. Aj keď cirkev a štát spoja svoje sily, aby donútili všetkých, „veľkých aj malých, bohatých aj chudobných, slobodných i otrokov“, prijať znamenie šelmy, ľud Boží ho neprijme. Zj 13,16. Prorok z Patmosu videl, ako tí, ktorí „zvíťazili nad tou šelmou a nad jej obrazom nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň“. Zj 15,2-3 Na ľud Boží čakajú hrozné skúšky a súženia. Duch vojny podnecuje národy od jedného konca zeme na druhý. Ale uprostred doby súženia, ktorá príde- doby súženia, akej nebolo, čo ľudia existujú- Boží vyvolený ľud bude stáť nepohnute. Satan a jeho zástup nebude môcť zničiť Božie deti, pretože mocní anjeli ich budú ochraňovať.

Boh hovorí svojmu ľudu: „Preto vyjdite z ich stredu a oddeľte sa…a nečistého sa nedotýkajte a ja vás prijmem. A budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami“. (2 Kor 6, 17.18) „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pet 2,9). Božie deti sa majú vyznačovať tým, že Bohu naplno, celým srdcom, slúžia, neprivlastňujú si žiadne zásluhy. Stále pamätajú, že sa najslávnostnejšou zmluvou Hospodinovi zaviazali, slúžiť jedine Jemu.

„Ďalej Pán prikázal Mojžišovi: Povedz Izraelitom: “Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás posväcuje! Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu! Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť! Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy. Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!““ 2Moj 31,12-17

 Či nás tieto slová neoznačujú za ľud patriaci Bohu? Nehovoria zároveň tieto slová, že dokiaľ trvá čas, máme mať v úcte toto dané znamenie, že patríme Jemu? Deti Izraela mali zachovávať sobotu „po svojich pokoleniach ako večnú zmluvu“. Sobota nestratila nič na svojej dôležitosti. Dodnes je znamením medzi Bohom a Jeho ľudom a navždy ním zostane.